Nie každé ochorenie s kašľom, horúčkou, sťaženým dýchaním či bolesťou svalov a kĺbov musí byť COVID 19. Zdravá opatrnosť a rešpekt je však na mieste.
Prevencia je veľmi jednoduchá. Poznáme totiž vstupné brány infekcie, ktorými sú spojovka oka, nosová sliznica a ústa. Práve tie si treba chrániť pred kontaktom s baktériami. Keď vidíme človeka, ktorý má príznaky respiračného ochorenia, vyhýbame sa priamemu kontaktu tvárou v tvár. Ak si totiž chorý človek kýchne alebo zakašle, častice slín sú schopné preletieť až do vzdialenosti jeden až jeden a pol metra. Každá častica pritom obsahuje obrovské množstvo vírusov, ktoré môžu dopadnúť na naše telo, teda na plochy, ktorých sa následne dotýkame.
Preto je veľmi dôležitá hygiena rúk, o ktorej počujeme odvšadiaľ. A mnohokrát práve túto tému najviac podceňujeme, lebo čakáme na iné riešenia danej situácie, napríklad respirátory. Hygiena rúk je ale top. Priebežne si ruky dezinfikujme alebo ak máme možnosť, umývajme si ich mydlom a vodou. V priebehu dňa sa tiež snažme nedotýkať sa rukami tváre, nosa, úst či očí. Ak totiž máme na rukách zachytený vírus, pri dotyku s tvárou si ho sami môžeme preniesť do dýchacích ciest.
V nemocniciach pracujeme v zmysle odborného usmernenie hlavného hygienika, ktoré detailne popisuje, čo treba v akej chvíli robiť. Prioritou je zistiť, či má pacient príznaky respiračného ochorenia. Ak áno, okamžite mu poskytneme respiračné rúško, rovnako si ho nasadí lekár a sestra, ak ho dosiaľ nemali. Následne sa zisťuje cestovná anamnéza, teda či sa pacient pohyboval v krajine, kde sa toto ochorenie vyskytuje, čo je ďalšia závažná skutočnosť.
Mnohokrát prichádzajú pacienti, ktorí nikde necestovali, iba majú príznaky respiračného ochorenia. Netreba však podliehať panike a racionálne využívať všetky dostupné informácie. U nás na Slovensku sa najčastejšie stretávame s pacientmi, ktorí prichádzajú z Talianska, Nemecka či Spojeného kráľovstva.
Ak zistíme pozitívnu cestovateľskú anamnézu a pacient má klinické príznaky, zdravotnícky pracovník okamžite izoluje pacienta, a to buď na ambulancii, kde sa s ním rozpráva alebo ho presunie do iného priestoru, aby bol sám. A okamžite telefonuje na regionálne príslušný úrad verejného zdravotníctva, ktorému poskytne základné informácie o pacientovi. Následne čakáme na rozhodnutie pracovníkov regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorí disponujú konkrétnymi ohniskami nákazy.
Na základe rozhodnutia úradu nemocnica buď pacienta posiela do domácej izolácie alebo telefonuje do záchrannej zdravotnej služby, ktorá pacienta prevezie na najbližšie infektologické pracovisko. Zdravotník medzitým zisťuje situáciu v čakárni, pretože tam pacient mohol prísť do styku s inými ľuďmi. Každý z nich sa vráti domov a v každej rodine by tak mohlo vzniknúť ohnisko ochorenia, ak by sme pacientom v čakárni nevenovali pozornosť.
Jana Skalová, hlavná epidemiologička siete Svet zdravia, sleduje situáciu v 17 nemocniciach a 12 poliklinikách. Celý rozhovor si môžete vypočuť v našom Zdravom podcaste na www.procare.sk/podcasty/.
Internetom sa šíria rôzne informácie a návody, ako sa brániť koronavírusu.
Sú však medzi nimi aj škodlivé rady. Viete, ktoré nie sú pravdivé?
Táto rada je prevzatá z Ázie a Oceánie, kde skutočne existuje kloktadlo Betadine, na Slovensku však tento prípravok nie je registrovaný. U nás existuje Betadine len ako dezinfekcia kože a v žiadnom prípade nie je vhodný na kloktanie.
Kloktanie hrdla môže byť vhodné preventívne i pri príznakoch ochorenia, ale len bežnými na to určenými prípravkami, ktoré sú dostupné na našom trhu. Prípadne postačí i slaná voda.
Väčšina ochorení COVID 19 má mierny priebeh, ktorý človek zvládne aj v domácom prostredí. Ísť hneď k lekárovi znamená vystaviť desiatky ďalších ľudí riziku nákazy. Kontaktovať svojho praktického lekára alebo pohotovostnú službu treba telefonicky v prípade, že sa u vás počas 14 dní objavia príznaky ako kašeľ, horúčka, sťažené dýchanie, bolesť hrdla, hlavy, kĺbov. Upozornite na svoj pobyt v rizikovej oblasti. V prípade, že lekár vysloví podozrenie z nákazy, pošle vás na infektologické pracovisko, ktoré určí ďalší postup liečby.
Vstupné brány infekcie sú spojovka oka, nosová sliznica a ústa.
Iba rúško pred nákazou neochráni, pomôže však spomaliť šírenie nákazy, ak si ho nasadí človek, ktorý už má príznaky ochorenia. Musí ho však pravidelne vymieňať, pretože vlhké rúško stráca svoju funkčnosť.
Pomôcť môže aj používanie jednorazových rukavíc, napríklad u pracovníkov, ktorí majú obmedzený prístup k hygiene a sú v kontakte s cudzími ľuďmi (napríklad zamestnanci supermarketov). Podvedomie bráni človeku dotýkať sa svojej tváre rukavicami. Nie je však vhodné mať ich na rukách celý deň a takisto ich treba vymieňať.
Aj keď je v rodine obývajúcej jeden byt alebo dom pravdepodobnosť nákazy ostatných členov naozaj vysoká, má zmysel pokúsiť sa tomu zabrániť. Jednak izoláciou nakazeného, ale aj izoláciou starých a oslabených členov rodiny, pre ktorých predstavuje COVID 19 vyššie riziko ohrozenia života. Nesmú prísť do kontaktu s chorým, nesmú používať ten istý uterák, dotýkať sa tých istých vecí a podobne. Naopak, k chorému, ktorý musí byť v samostatnej miestnosti, by mal vstupovať iba najsilnejší a najzdravší člen rodiny a to vždy s ochranou úst, nosa a očí a v rukaviciach. Zároveň je nevyhnutná dezinfekcia všetkého, s čím prišiel chorý, resp. ošetrovateľ do kontaktu.
Úrad verejného zdravotníctva SR 0917 222 682
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici 0918 659 580
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave 0917 426 075
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre 0948 495 915
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave 0905 903 053
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne 0911 763 203
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach 0918 389 841
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove 0911 908 823
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline 0905 342 812
Národné centrum zdravotníckych informácií – 0800 221 234
Email: novykoronavirus@uvzsr.sk