Michalovce sú okresné mesto, v ktorom sa nachádzajú dve nemocnice. Psychiatrická nemocnica Michalovce, n.o., poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom postihnutých psychickými chorobami a poruchami. Druhá, ktorá v dnešnej podobe funguje od jesene 2017, Nemocnica novej generácie, je všeobecná nemocnica a poskytuje široký záber zdravotnej starostlivosti o pacientov.
MUDr. Radovan Barila, PhD.
prednosta onkologického centra
Nemocnica Svet zdravia Michalovce
Prednosta onkologického centra v Michalovciach a hlavný lekár odboru onkológia siete nemocníc a polikliník Svet zdravia & ProCare. Držiteľ bronzovej medaily Propter merita za zásluhy o budovanie a rozvoj Slovenskej lekárskej spoločnosti, člen Európskej komisie pre vzdelávanie v onkológii sa venuje téme možných rizík u onkologických pacientov vo vzťahu k ochoreniu COVID-19.
Sú onkologickí pacienti z pohľadu ochorenia COVID-19 vo väčšom ohrození?
Onkologickí pacienti sú často ľudia staršieho veku a ochorenie na zhubný nádor nie je ich jediné. Často majú pridružené ochorenia a nezriedka sú to aj fajčiari s dlhoročnou anamnézou. Tieto všetky atribúty z nich robia veľmi rizikových pacientov, pokiaľ ide o možnosť postihnutia vírusom SARS-2. Ukazuje sa, že pacienti, ktorí majú pľúcny karcinóm a sú ešte aj fajčiari, majú vyššiu pravdepodobnosť ochorieť ako pacienti s inými solídnymi nádormi, starší pacienti majú väčšiu pravdepodobnosť ochorieť ako mladší, fajčiari väčšiu ako nefajčiari. Okrem toho aj pacienti, ktorí sa liečia na ochorenie nádorov krvi alebo lymfy, majú leukémie alebo lymfómy, tak majú väčšiu náchylnosť ochorieť na túto vírusovú infekciu. Rovnako pacienti, ktorí sa liečia na metastatické ochorenia, ktorí sa liečia cytostatickou alebo biologickou liečbou, sú viac náchylnejší. Potom je to aj, samozrejme, skupina pacientov so špecifickými hematologickými nádormi ako pacienti, ktorí sa liečia na mnohopočetný myelóm so zníženou hladinou imunoglobulínov. Ďalej sú to pacienti, ktorí berú kortikoidy Dexametazón, Prednison a podobne. Vieme, že tieto preparáty sú súčasťou viacerých chemoterapeutických režimov alebo sa používajú v onkológii v rámci premedikácie. V neposlednom rade sú to aj pacienti, ktorí dostali cytostatickú liečbu a následne na rôzne dlhé obdobie u nich poklesne počet alebo hladina bielych krviniek a títo pacienti sú takisto viac náchylní na bakteriálne, ale aj kovidové infekcie.
Ako núdzový stav v zdravotníctve ovplyvnil poskytovanie onkologickej starostlivosti?
Keďže s týmto ochorením v koincidencii s nádorovým ochorením nie sú nikde vo svete nejaké veľké skúsenosti, tak tie informácie sa len zbierajú. V zásade sa dá povedať, že my na Slovensku rovnako ako vo svete sme prijali niektoré opatrenia a tieto proklamujú aj autority, ktoré regulujú zdravotníctvo. Protinádorová liečba sa považuje za tzv. neodkladnú, čo znamená, že v plnom režime by mali prebiehať aj prebiehajú onkologické operácie, ktoré sú potrebné. Ďalej protinádorová internistická systémová liečba, chemoterapia, imunoterapia, hormonálna liečba, ale aj rádioterapia. Štandardným spôsobom prebiehajú všetky pooperačné liečby tak, aby sme predišli alebo významným spôsobom znížili pravdepodobnosť návratu ochorenia. Samozrejme, na druhej strane bolo nutné prijať aj určité obmedzenia a tie sa týkajú tzv. paliatívnej chemoterapie, predovšetkým u pacientov staršieho veku. Sú to hlavne cytostatické liečby pacientov, u ktorých neexistuje dôkaz nejakého lepšieho prežívania alebo zlepšených parametrov, a tieto liečby sa podávajú len na úľavu od symptómov. V takýchto prípadoch radšej uprednostňujeme, ak sa takíto pacienti liečia doma a symptómy nádorovej choroby vedia byť účinne potláčané aj v spolupráci s ich obvodnými lekármi alebo doliečovacími centrami. Pokiaľ to nie je nutné, tak pacienti nemusia prísť do onkologickej ambulancie s cieľom zaobstarania si onkologickej liečby. Dobrým príkladom je hormonálna protinádorová liečba, ktorá býva veľmi často napríklad u pacientok liečených pre nádory prsníka. Hormonálna liečba je prakticky netoxická, takže v takomto prípade poprosíme pacientov, aby si vyzdvihli svoj liek v lekárni tak, že im ho predpíšeme formou elektronického receptu.
Čo sa týka zobrazovacích vyšetrení, ako sú CT, magnetická rezonancia, mamografia a pod., tak stále zostáva v platnosti, že v týchto štandardných zobrazovacích vyšetreniach pokračujeme ďalej v prípade, že potrebujeme diagnostiku choroby alebo si potrebujeme potvrdiť/vylúčiť nové metastázy, alebo vylúčiť recidívu choroby, o ktorej si myslíme, že by mohla byť. Na druhej strane obmedzujeme vyšetrenia na kontrolu choroby u pacientov, o ktorých vieme, že sú klinicky stabilní a vieme ich kontrolovať povedzme pomocou markerov. Takýchto pacientov nenútime, aby absolvovali zobrazovacie vyšetrenia, čakali v čakárňach a podobne.
Pristúpili sme k ďalšiemu kroku, ktorý je podobne aplikovaný aj vo svete. Je to odďaľovanie sledovania pacientov, ktorí sú vyliečení alebo skončili protinádorovú liečbu. Pacienti to poznajú pod slovom dispenzár, ktorý prebieha v POKO ambulanciách a podobne. Týmto pacientom sme tiež odporučili, pokiaľ sa cítia dobre a sledujeme ich povedzme 5-6 rokov, že v tomto prípade, pokiaľ absolvujú ročnú alebo polročnú kontrolu, je takýto dispenzár možné oddialiť.
Čo by ste odporučili pacientom, ktorí sa potrebujú objednať na nové vyšetrenie, prípadne kontrolu? Ako majú v danej situácii komunikovať s ambulanciou?
V zásade v súlade s tým, ako som spomenul. Onkologická alebo protinádorová liečba sa dnes považuje za neodkladnú, a tak sa dá povedať, že všetky štandardné procesy, ako je predstavovanie nových pacientov, onkologické komisie a pod., prebiehajú v normálnom režime. Čo sa týka nových pacientov, tak sú po komunikácii s ambulanciou objednávaní na protinádorovú liečbu, ktorá je u nich žiaduca. Takýto kontakt je predovšetkým telefonický.
Aké opatrenia prijalo onkologické centrum v Michalovciach, aby sa zamedzilo nakazeniu pacientov a zdravotníkov?
Samozrejme, rešpektujeme a v praxi aplikujeme všetky známe či už epidemiologické, alebo iné opatrenia. Každý vstupuje do ambulancie po dezinfekcii rúk, s ochranným rúškom, dodržiava v čakárni od ostatných pacientov primeranú vzdialenosť. Vzhľadom na to, že onkologickí pacienti patria do rizikovej skupiny, dávame ešte väčší pozor ako v iných medicínskych pracoviskách.
Platí, že onkologickí pacienti sa prirodzené chránia, keďže majú zníženú imunitu.
Naši pacienti hlavne s cytostatickou a protinádorovou liečbou vedia alebo sú si vedomí toho, že jednak z titulu svojho ochorenia a jednak podávanej protinádorovej liečby sú viac náchylní ako iní pacienti. Pacientov poučujeme o tom, že ak by mali doma nejaké ťažkosti, akými sú napríklad neočakávaný výstup teploty, jasný prejav infekcie, predtým nepozorovaný kašeľ, aby kontaktovali buď naše pracovisko, alebo, ak sú z väčšej vzdialenosti, tak v prvom možnom medicínskom zariadení si dali urobiť kontrolný krvný obraz, a to hlavne čo sa týka počtu bielych krviniek.
V prípade, že vaši pacienti vykazujú symptómy na COVID-19, prejdú aj týmto testovaním?
Samozrejme, pacienti by mali počítať s tým, že táto vec sa u nich vyrieši ako prvá a až následne pristupujeme k štandardným diagnostickým a liečebným procesom. Vzhľadom na rizikovosť onkologických pacientov je v prípade potreby test na COVID-19 prvá vec, ktorá sa u nich vykoná.
Ako sú onkológovia pripravení na starostlivosť o pacientov, ktorí sú pozitívni na ochorenie COVID-19?
V zásade je tento problém nový, takže som sa snažil študovať a pozrel som si skúsenosti veľkých onkologických nemocníc zo severného Talianska, z Číny a Nemecka. Môžeme povedať, že klinická medicínska situácia pacienta so zhubným nádorom súbežne chorého na COVID-19 nie je úplne štandardizovaná alebo jasná. Zhrnul by som to tak, že by sme mali postupovať z prípadu na prípad, kedy a aká postupnosť by mala nastať. Vo všeobecnosti sa ako onkológovia dívame na to tak, že predtým, ako sa pacienti začnú podrobovať systémovej protinádorovej liečbe, tak by sa mali najprv zotaviť a vyliečiť z infekcie COVID-19. Pripúšťajú sa aj nejaké výnimky vtedy, ak ide o naozaj kurabilné, chemoterapiou alebo cytostatickou liečbou vyliečiteľné ochorenia.
Ako bude musieť podľa vás reagovať onkologická liečba na danú situáciu?
V prvom rade veríme, že situácia nebude veľmi dramatická, a hlavne v to, že naši pacienti sú dobre informovaní. Hlavne cez médiá, rôzne portály, informačné weby a podcasty majú možnosť získať informácie, ako sa maximálne vyhýbať možnej infekcii. Ďalej verím, že určitú prácu v tomto prinesú aj silné epidemiologické opatrenia, ktoré sú zavedené v našej nemocnici. Pacienti sa môžu spoľahnúť, že ich budeme liečiť a epidemiologické opatrenia sa zosúladia s protinádorovou liečbou tak, aby v týchto indikovaných prípadoch, keď naozaj nie je možné čakať na zotavenie z kovidovej infekcie, prebehla protinádorová liečba. V každom prípade to bude potrebné riešiť z prípadu na prípad a nájsť tú správnu mieru rizika a benefitu, vyvážiť ju a postupovať správne.
Čo by ste odporučili onkologickým pacientom počas tejto epidémie?
Určite by onkologickí pacienti, tak ako všetci občania, respektíve iní pacienti, mali ešte vo väčšej miere dodržiavať epidemiologické a hygienické opatrenia, ktoré všetci poznáme. Hygiena, dezinfekcia, rúško, ruky, nenavštevovať aktivity, kde sa stretáva veľa ľudí, a, samozrejme, ak majú príznaky možného ochorenia, tak by o tom mali čím skôr informovať svojho lekára, keďže u onkologických pacientov platí, že riziko ochorenia na COVID-19 je o čosi vyššie ako u štandardnej populácie.
