Prostata je žľaza umiestnená bezprostredne pod močovým mechúrom, pred črevami. Produkuje tekutinu, ktorá chráni a obohacuje spermie.
K rakovine prostaty dôjde vtedy, keď sa niektoré z buniek v prostate reprodukujú oveľa rýchlejšie, než je bežné, čo má za následok nádor. Ak rakovinu prostaty ponecháme bez liečby, bunky sa môžu šíriť z prostaty a napadnúť ďalšie časti tela, predovšetkým lymfatické uzliny a kosti, takže dochádza k vzniku ďalších nádorov, ktoré označujeme ako metastázy.
Znepokojujúcim aspektom tohto ochorenia je fakt, že väčšina rakovín prostaty sa rozvíja bez toho, aby si muž všimol akýchkoľvek symptómov v rannom štádiu.

Rakovina prostaty sa týka len mužov, pretože ženy nemajú túto žľazu. Medzi hlavné rizikové faktory patria:

• Vek: Čím je muž starší, tým väčšiu má pravdepodobnosť, že u neho bude diagnostikovaná rakovina prostaty.
• Rodinná anamnéza: Muž, ktorého otec alebo brat mali rakovinu prostaty, má dvakrát väčšiu pravdepodobnosť, že tiež ochorie.
• Zemepisné riziko: Vo svete sú rozdiely vo výskyte rakoviny prostaty. Najvyšší počet zomrelých na rakovinu prostaty v Európe je v Škandinávii.
• Strava: Strava má dôležitú úlohu pri vzniku alebo v predchádzaní rôznych druhov rakoviny vrátane prostaty, hrubého čreva a prsníka.
  Muži, ktorí jedia stravu s vysokým obsahom vlákniny je menšia pravdepodobnosť vzniku rakoviny prostaty, lebo strácajú niektoré hormóny črevným obsahom. Výrobky zo sóje a z tofu môžu mať ochranný účinok. Strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov je spojená s rizikom vzniku rakoviny prostaty.

Častokrát dôjde k rozpoznanie symptómov rakoviny prostaty až pri bežnej kontrole u lekára. Niektorí muži si však všimnú zmien pri močení alebo pohlavnom styku, ktoré môžu indikovať rakovinu prostaty. Nie každý symptóm však zaznamená rakovinu.
Medzi symptómy radíme:

• Častejšie potreba močenia, obzvlášť v noci
• Ťažkosti pri začatí močení alebo zadržiavanie moču
• Slabý alebo prerušovaný tok moču
• Bolestivé alebo pálčivé močenie
• Ťažkosti pri dosahovaní erekcie
• Bolestivá ejakulácia
• Krv v moči alebo semene
• Častá bolesť alebo stuhnutie spodnej časti chrbta, bokov alebo horných častí stehien

Diagnóza rakoviny prostaty začína rozhovorom lekára s pacientom o príznakoch choroby, rodinnej anamnéze a výskytu tejto choroby u najbližších mužských príbuzných.
Účelom testovania je určiť, či je rakovina prostaty v počiatočnej fáze, ešte pred rozšírením choroby. Existujú dva bežné testy určené pre počiatočné detekciu rakoviny. V závislosti na výsledku týchto testov napokon môže byť odoslané k odborníkovi, ktorý vykoná biopsiu.
Digitálne rektálne test (Digital Rectal Exam, DRE)
Tento test spočíva v tom, že lekár vloží prst v rukavici do análneho otvoru, kde je možné nahmatať časť povrchu prostaty.
Krvný test PSA
Tento krvný test sa zameriava na vyhľadanie prítomnosti bielkovín v krvi, ktoré sú produkované práve prostatou bunkami.
Biopsia
Na základe výsledkov vášho testu môžete byť odoslať k urológovi, ktorý vám urobí biopsiu. Iba týmto spôsobom je možné určiť, či ide o rakovinu.
Odporúčame zhodnotiť situáciu s lekárom, ktorý určí, ktorý test je pre vás najlepší. Spoločne potom zvolíte ďalší postup.

Semenníky tvoria súčasť mužského reprodukčného systému. Sú zodpovedné za produkciu mužských hormónov (prevažne testosterónu) a spermií. Rakovina semenníkov sa prejavuje abnormálnym rastom alebo nádorom, ktorý sa rozvinie v jednom alebo oboch semenníkoch.
Cez 90 % výskytu rakoviny semenníkov sa rozvíja zo zárodočných buniek, ktoré sú zodpovedné za produkciu spermií. Sekundárne rakovina semenníkov vzniká tým, že sa rakovinové bunky rozšíria do semenníkov z iných častí tela (metastázy). Táto forma rakoviny sa nevyskytuje tak často ako iné typy rakoviny semenníkov.

• Zatvrdlina (hrčka) v semenníku
• Zväčšenie semenníka (aj nebolestivé)
• Tupé a ťahavé bolesti v podbrušku a v slabinách spojené s pocitom „ťažkého semenníka“
• Bolesti v semenníku
• Zväčšenie pŕs na jednej alebo na obidvoch stranách

Muži pociťujú iba niektoré alebo žiadne symptómy rakoviny semenníkov. Medzi dôležité symptómy patrí:
• Opuch alebo zdurenie na jednom z semenníkov (zvyčajne bez bolesti)
• Pocit ťažkého miešku
• Zmena veľkosti alebo tvaru semenníkov
• Bolesť v spodnej časti brucha alebo v slabinách
• Náhle nahromadenie tekutiny v miešku
• Bolesť alebo nepohodlie vo semenníku alebo v miešku
• Zväčšenie alebo citlivosť prsného tkaniva

• Najviac ohrozená skupina mužov je medzi medzi 15. až 34. rokom
• Pravidelné samovyšetrenie každý mesiac
• Najvhodnejší čas na samovyšetrenie je bezprostredne po teplom kúpeli

Najlepšia ochrana pred neskorou diagnózou nádorov semenníkov je ich včasné odhalenie pomocou starostlivého a pravidelného samovyšetrovania. Najlepšie vyhliadky na vyliečenie majú pacienti v počiatočných štádiách choroby.

Pravidelné vyšetrenia vlastných semenníkov je pre mladých mužov dôležité, obzvlášť pre tých, u ktorých existuje riziko rakoviny semenníkov. Oboznámte sa s veľkosťou, tvarom a obvyklou polohou zdurenín. Vďaka tomu budete môcť rozpoznať, že niečo nie je v poriadku.
Vyšetrenie vlastných semenníkov vám vzápätí umožní zistiť akékoľvek zmeny v semenníkoch, takže v prípade nutnej liečby môže byť táto začať čo najskôr.

• Vyšetrenie začnite pohľadom na oblasť slabín a mieška. Pozrite sa, ako vaše semenníky vyzerajú, či sa na nich nenachádza niečo podozrivé a či sú na pohľad zdravé. Semenníky by mali mať ružovú farbu.
• Každý semenník sa vyšetruje zvlášť, a to obomi rukami.
• Ukazováky a prostredníky obidvoch rúk priložte na spodnú stranu semenníka, kým palce položte na prednú stranu.
• Potom pomocou jemného posúvania mieška medzi prstami a palca ohmatávajte povrch semenníka, či na ňom nie je nejaký hrbolček.
• Palcom a ukazovákom ruky vysuňte obsah polovice mieška dopredu. Prstami druhej ruky ohmatajte a mierne postláčajte orgány mieška.
• Palcom a ukazovákom skúšajte, či nenájdete zatvrdlinu (hrčku) v tkanive semenníka alebo nerovnosť jeho povrchu.
• Nakoniec si vyhmatajte semenovod. Vystupuje z nadsemenníka a dá sa vyhmatať medzi palcom a ukazovákom ako tvrdý pohyblivý povrazec.

Každú zatvrdlinu v semenníku, či už bolestivú alebo nie, by mal vyšetriť lekár, najlepšie urológ.  Ak sa obávate, že niektorými z týchto symptómov trpíte, je dôležité kontaktovať svojho lekára.

Pre samovraždy sa muži rozhodnú častejšie ako ženy. Zo všetkých samovrážd, ktoré boli spáchané na Slovensku, tvorili muži viac ako 80%. Najčastejšie ide o mužov vo veku 50-60 rokov.
Kým ženy častejšie ako muži trpia depresiami, ktoré sú často predohrou k samovražedným pokusom a častejšie aj myslia na dobrovoľný odchod zo sveta, muži dominujú v štatistikách úmrtí spôsobených vlastnou rukou. Samovražda je u mužov často spôsob riešenia krízových situácií či dlhodobých problémov.

Človek, ktorý zvažuje samovraždu už niekoľko dní predtým vysiela signály, ktorými hľadá pomoc. Depresia môže prinášať také pocity a myšlienky, ktoré nám nedovolia vidieť východisko z utrpenia.
Najčastejšie dôvody samovraždy súvisia s príčinami vyvolávajúcim depresiu – strata. Strata je neodvratná skúsenosť, ktorej musí čeliť každý človek:

• Strata zamestnania, príjmu, alebo materiálneho zabezpečenia.
• Strata niekoho blízkeho, rodinného príslušníka, partnera.
• Strata zdravia z dôvodu stresu, nadmernej záťaže, vážnej diagnózy.

Hoci je strata vždy bolestivá, predstavuje novú skúsenosť a väčšina ľudí sa s ňou cez prežitý smútok a žiaľ dokáže vyrovnať. Smútok je všeobecne pochopiteľný ako dôsledok psychologických faktorov alebo faktorov prostredia. V prípade depresie je reakcia často neúmerná okolnostiam, je intenzívnejšia a trvá dlhšie.
Depresia je viac ako smútok. Je to komplexný telesný a psychický stav, zasahuje náladu, telesné pocity, správanie aj myslenie. Nie je to lenivosť, slabosť vôle alebo charakteru.

Aké sú príznaky depresie? Ide o stav charakterizovaný:

• pocitom smútku, beznádeje
• samovražednými myšlienkami, prípadne pokusmi o ňu,
• poruchou spánku (hyposomnia alebo hypersomnia),
• úzkosťou, pesimizmom,
• nesústredenosťou, nezáujmom,
• bolesťami, pocitom ťažoby,
• niekedy obsedantnými, paranoidnými príznakmi.

Najúčinnejšia liečba depresie je komplexná, t. j. vyvážená kombinácia biologických a psychosociálnych metód podľa štádia a príznakov ochorenia.
Biologická liečba: farmakoterapia, elektrokonvulzívna terapia, fototerapia.
Psychosociálna liečba: psychoterapia, socioterapia, psychoedukácia.