Blog, Rady lekárov, Svet Zdravia, Michalovce    15.12.2020

Bez hormónov by ľudské telo nemohlo fungovať a existovať

Hormón (z gréckeho hormaó – poháňam) je látka, ktorá sa vylučuje zo špecializovanej žľazy (napr. štítna žľaza, pankreas a iné) do krvi, transportuje sa krvou na vzdialené miesta organizmu a práve tam vykonáva svoje biologické účinky aj v pomerne nízkych koncentráciách.

 

Hormóny sú teda látky, ktoré majú vplyv na činnosť rôznych orgánov a systémov. Zúčastňujú sa na všetkých metabolických pochodoch v ľudskom tele. Bez hormónov a žliaz, ktoré ich vylučujú, by ľudské telo nemohlo fungovať a existovať.

Sú to „poslovia informácií“, ktoré následne vyvolávajú zmeny v organizme. Práve nedostatok alebo nadbytok týchto dôležitých látok sa môže prejaviť  endokrinným alebo metabolickým ochorením.

Klasické hormóny možno rozdeliť na tri základné skupiny:

  1. nízkomolekulové amínové hormóny – hormóny štítnej žľazy a drene nadobličiek,
  2. steroidné hormóny – napr. hormóny kôry nadobličiek, pohlavné hormóny, vitamín D,
  3. polypeptidové a bielkovinové hormóny – napr. inzulín, hormóny podmozgovej žľazy.

Podľa orgánov, kde je ich produkcia ich možno rozdeliť na hormóny:

  • hypotalamu,
  • podmozgovej žľazy,
  • štítnej žľazy,
  • prištítnych teliesok,
  • nadobličiek,
  • vaječníkov,
  • semenníkov,
  • pankreasu.

Hormóny sú dôležité od vnútromaternicového vývoja až do staroby

Hormóny sa tvoria aj mimo žliaz s vnútorným vylučovaním, čoho dôkazom sú napríklad hormóny tvoriace sa v gastrointestinálnom trakte, v samotných bunkách čreva. Rovnako ako v tráviacom trakte, aj v iných orgánoch (srdce, cievny endotel, tukové tkanivo) sú vylučované z buniek rôzne dôležité látky a substancie, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou ich správnej funkcie.

V tele okrem špecifického účinku daného hormónu vidíme zároveň aj účasť a kooperáciu viacerých hormónov na jednom procese. Napríklad na raste a vývoji organizmu sa okrem rastového hormónu  zúčastňujú aj hormóny štítnej žľazy. Tieto hormóny majú účinok na vývoj kostí alebo mozgu plodu v tehotenstve.

Hormóny regulujú objem telesných tekutín, minerálov v telových tekutinách

Okrem toho regulujú glykémiu (cukor v krvi) a s tým spojené komplexné metabolické procesy, hodnoty krvného tlaku a frekvencie srdca, telesnú teplotu, kostnú a svalovú hmotu. Regulujú energetické procesy a s tým spojené ukladanie energie z prijímanej potravy do zásobných bielkovín a tuku pôsobením inzulínu, odkiaľ sa podľa aktuálnych potrieb organizmu uvoľňujú.

Hormonálne mechanizmy ovplyvňujú množstvo a frekvenciu prijímania potravy prostredníctvom regulácie pocitu hladu a nasýtenia, kde má významné postavenie leptín a hormóny štítnej žľazy.

Častokrát si neuvedomujeme a ani netušíme, čo všetko hormóny nášho tela ovplyvňujú

Bez nich by to jednoducho v tele nemohlo fungovať. Životne dôležité sú pre nás hormóny nadobličiek. Pre organizmus ako celok je nevyhnutná presná regulácia a funkcia týchto pochodov.

Ich tvorba a účinok sú prísne regulované, telo má svoju hierarchiu, nadradený orgán, cieľový orgán, sleduje si rovnováhu v príkazoch na ich tvorbu a vylučovanie.

Porucha regulácie na ktorejkoľvek úrovni sa prejaví nerovnováhou, teda ochorením.

Organizmus za normálnych okolností reaguje na nedostatok hormónu na periférií stimulom z vyšších etáži – zvýšená tvorba. Jedným  z najdôležitejších regulačných mechanizmov v tvorbe hormónov je hypotalamo-hypofýzový systém v mozgu človeka, ktorý citlivo reaguje na nedostatok alebo nadbytok hormónov na periférii (napr. štítna žľaza, vaječníky, semenníky, nadoblička). Sú to tzv. spätné väzby, ktoré sú charakteristické pre endokrinný systém.

Vyplavovanie hormónov v tele nie je stabilné, mení sa. Cyklické vyplavovanie jednotlivých hormónov je napríklad:

  • vyplavenie inzulínu z pankreasu po jedle,
  • rôzna intenzita vyplavovania kortizolu z nadobličky počas dňa – maximum dopoludnia, menej popoludní a večer,
  • vyplavovanie ženských pohlavných hormónov podľa fázy menštruačného cyklu,
  • sezónne výkyvy vyplavovania hormónov štítnej žľazy v závislosti od ročného obdobia s maximom v zime.

Aké najčastejšie ochorenia spôsobuje hormonálna nerovnováha?

Nedostatočná tvorba hormónov môže nastať už počas vývoja plodu a to buď v prípade abnormálneho vývoja samotnej endokrinnej žľazy (napr. štítna žľaza uložená v inom mieste ako normálne alebo chýba časť orgánu – jeden lalok alebo väčšia časť orgánu). Rovnako môže počas vývoja chýbať niektorý enzým potrebný na tvorbu hormónov.

V dospelosti je to najčastejšie porucha činnosti spôsobená chorobným procesom:

  • infekciou,
  • poruchou krvného zásobenia,
  • toxickým pôsobením chemických látok z vonkajšieho prostredia, vedľajšie účinky chemoterapie pri onkologických ochoreniach,
  • fyzikálne vplyvy (radiácia),
  • ale v súčasnosti sú to najčastejšie autoimunitné ochorenia (napr. autoimunitné ochorenie štítnej žľazy).

Na druhej strane je to zvýšená produkcia hormónov a ochorenia s tým súvisiace – napr. zvýšená činnosť štítnej žľazy, zvýšená produkcia rastového hormónu a ďalších.

Pri ochoreniach z nedostatočnej produkcie, vieme pomôcť podávaním chýbajúceho hormónu u väčšiny ochorení. Ochorenie s nadprodukciou hormónov je spojené s nádormi žliaz alebo nádormi neendokrinných tkanív je omnoho závažnejšie. Naše liečebné možnosti sú častokrát limitované.

Okrem chirurgických, teda operačných metód a rádioterapie je pomerne málo účinných konzervatívnych liečebných postupov, ktoré môžeme u pacienta využiť. Zvýšenú činnosť štítnej žľazy môžeme dočasne liečiť medikamentózne, následne chirurgicky alebo rádiojódom.

Aké ochorenia môžu vyvolať hormonálnu nerovnováhu?

Patologický proces napríklad nádor aj mimo endokrinného orgánu môže produkovať hormón a tým spôsobiť hormonálnu nerovnováhu. Nádorové bunky môžu produkovať buď fyziologické hormóny alebo látky, ktoré sú im funkciou alebo štruktúrou  podobné  – tieto poruchy nazývame paraneoplastické.

Paraneoplastický Cushingov syndróm je výsledkom ektopickej (mimožľazovej) produkcie biologicky účinného adrenokortikotropného hormónu (ACTH ), ktorý pôsobením na kôru nadobličky vyvoláva zvýšenú produkciu hormónu kortizolu a s tým súvisiace klinické prejavy:

  • znížená hladina draslíka,
  • úbytok svalovej hmoty,
  • svalová slabosť,
  • hyperglykémia,
  • hypertenzia,
  • obezita,
  • typické ružovo sfarbené strie) – táto porucha sa môže vyskytovať  napríklad pri nádore pankreasu,  medulárnom karcinóme štítnej žľazy, nádore týmu.

Ektopická sekrécia antidiuretického hormónu (ADH) má za následok poruchy minerálov, vedie k ťažkému nedostatku sodíka v tele, – nevoľnosť, podráždenosť,zvracanie, bolesti hlavy, kŕče, prejavy opuchu mozgu, ktoré spôsobujú poruchu vedomia až kómu.

Paraneoplastická tvorba gonadotropínov (hormónov podmozgovej žľazy regulujúcich pohlavné orgány)stimuluje vylučovanie mužských a ženských pohlavných hormónov, ktoré sa u pacientov prejavia zvýšeným ochlpením, poruchami menštruačného cyklu u žien, u mužou gynekomastiou (zväčšené prsia).

Gynekomastia u mladších jedincov vyvoláva podozrenie na nádory semenníkov, u starších mužov to môže byť nádor pľúc alebo gastrointestinálneho traktu.

U  detí sa najčastejšie diagnostikuje hepatoblastóm (nádor pečene).  Pri ektopickej sekrécii rastového hormónu dochádza k nápadným zmenám končatín a konfigurácie tváre, typických pre akromegáliu – ochorenie zo zvýšenej produkcie rastového hormónu. Vyskytuje pri  nádoroch pankreasu, žalúdka, prsníka a nadobličiek.

Endokrinológia je odbor, kde diagnostika odráža významný pokrok v endokrinologickom výskume

S lepším poznaním endokrinným procesov na bunkovej a molekulárnej úrovni rastú pacientove šance na zdravší život.

Neustále sa zdokonaľujú laboratórne metodiky stanovenia hladiny hormónov a ich prekurzorov, ktoré tvoria nosný pilier diagnostiky týchto ochorení. Výrazne sme sa posunuli v zobrazovacích metódach (USG, CT, MR, PET/CT). V budúcnosti bude snaha  o predchádzanie ochorení cestou predpovedania a prevencie ochorení, čí už skríningom genetických markerov (v súčasnosti už pri medulárnom karcinóme štítnej žľazy)  alebo cieleným ovplyvňovaním funkcií jednotlivých cieľových orgánov (napr. mozog, srdce, svaly) a pomocou liekov presne pôsobiacich na chorobný proces. .

Dôležitá je prevencia, všímať si svoje telo, ak signalizuje niektoré aj malé zmeny  včas vyhľadať odbornú pomoc.

Túto radu pre vás pripravila MUDr. Monika Málincová, endokrinologička v Nemocnici Svet zdravia Michalovce.



Ďalšie príspevky, ktoré by Vás mohli zaujímať

Aktuality 28.07.2021

Piknik s laktačnou poradkyňou v dunajskostredskej nemocnici

Pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia pozývame mamičky, pokojne aj s bábätkami a kočíkmi, na piknik v tráve s laktačnou poradkyňou.

Aktuality 28.07.2021

Prednášky s laktačnou poradkyňou v michalovskej nemocnici

V Nemocnici Svet zdravia Michalovce chránime a podporujeme dojčenie zavedením najvyššieho štandardu pri získavaní poznatkov v oblasti dojčenia.

Blog 20.07.2021

Rakovinu môžete aj zdediť

Všetky nádorové ochorenia sú geneticky podmienené, to znamená, že pri ich vzniku je rozhodujúca genetická zmena bunky. Ale pomerne malá časť onkologických ochorení je dedične podmienená, čiže genetická porucha sa priamo dedí.

Odoberajte novinky e-mailom

 

PROCARE TeleCare

Možnosti riešenia vašich zdravotných komplikácií doma a v zahraničí

 

Teraz 25% zľava

VIAC INFO